V manželstve je potrebná práca a extáza. Musíme byť v niečom zakorenení – mať prácu, pretože človek sa potrebuje realizovať. Je však potrebné vidieť prácu manželského partnera a ohodnotiť ju. Extáza znamená prežiť spolu čas, sadnúť si spolu, mať zážitok v kostole, v posteli, tam, kde sa schádzame. Zjednotenie v manželstve prichádza postupne. Jn 15, 5 - Bezo mňa nemôžete nič urobiť.
MANŽELSKÉ REKOLEKCIE 8. – 10. 12. 2017
Piatok – 8. 12.
V manželstve je potrebná práca a extáza. Musíme byť v niečom zakorenení – mať prácu, pretože človek sa potrebuje realizovať. Je však potrebné vidieť prácu manželského partnera a ohodnotiť ju. Extáza znamená prežiť spolu čas, sadnúť si spolu, mať zážitok v kostole, v posteli, tam, kde sa schádzame. Zjednotenie v manželstve prichádza postupne.
Jn 15, 5 - Bezo mňa nemôžete nič urobiť.
Vzťah bez Boha je iba ilúzia a jedná sa iba o obchod, aj keď to funguje. Manželstvo je záležitosť Božej milosti.
Rim 7, 18 - Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie.
Základným problémom vzťahu je pocit menejcennosti – neveríme si. Musíme byť schopní prijať vlastné telo. Sme otrokmi toho, ako má vyzerať muž a žena. Ponúka nám to svet.
Slabosti sú najkrajším darom človeka. Dôležitá je schopnosť povedať áno/nie, pomenovať, čo mi chýba, schopnosť uvažovať a meditovať. Treba sa odovzdať Bohu ako pri intímnom vzťahu.
Meditácia má priniesť pokoj. Jedine Boh môže odstrániť naše nedostatky. Naše sily sú obmedzené, ale Božia moc nie.
Bolo obdobie, keď sa všetko vzťahovalo na rozum, ale ten zlyhal – 1. a 2. sv. vojna. Ľudia potom prestali veriť rozumu, začali veriť iba sebe. Postupne prestali aj to. Ostal už iba pocit. A z pocitu nevyžijeme. Ak chceme byť zdraví, musíme sa vrátiť k Bohu, budovať v rodinách jednotu a obnoviť vzťah s Bohom. V niektorých veciach musím schladnúť, odstrániť predstavy. Všetky negatívne predstavy môže prekonať iba láska.
Neplatí, že všade som doma. Dnes prevláda nedôvera k autorite, láska k zvieratám. Táto doba má všetky príznaky rozpadu Rímskej ríše.
Sobota – 9. 12.
Láska je ako snehová vločka – krásna, ale môže sa roztopiť. Moderné je byť „single“, byť iba pre seba. Ale aj kto býva sám, musí sa vedieť otvoriť. Človek je povolaný byť plnohodnotným človekom a kresťanom zároveň – je to pridaná hodnota. Je úžasné byť kresťanom. To Boh ma pritiahol, nie ja som sa rozhodol. Som priťahovaný Najsvätejšou Trojicou. Keď sa prežehnávam, idem do najlepšej rodiny – Najsvätejšej Trojice.
Byť kresťanom je povolanie aj poslanie. Treba: 1) hlboko kopať (trápiť sa, učiť sa milovať) 2) trpezlivo čakať (čakať na zmenu) 3) dať dobré a pevné základy (zakoreniť sa v Kristovi)
Formácia srdca
Ak je slobodné SRDCE, je slobodné VŠETKO.
Sebavedomí ľudia – neplytvajú zbytočne silami, nezaťažujú sa, nepýtajú sa „Čo teraz?“, „A prečo?“ Nestrácajme čas sebaľutovaním! Nenechajme sa manipulovať, nebojme sa zmeny! Nikdy sa nikomu za nič nezavďačíme. Deti nás nebudú nosiť na rukách. Ale netrápme sa preto! Nelipnime na minulosti! Dôležitá je veľkodušnosť.
Základom lásky je pamätať na partnera a netrápiť sa nad druhými, neočakávať rýchle výsledky, nevzdávať sa po prvom neúspechu.
Výchova srdca znamená výchova k pokoju. Najdôležitejší je POKOJ. Byť spokojný s tým, čo mám, tešiť sa z mála. Každá chvíľa je dôvod na oslavu.
Jn 11, 1-35 – v Betánii
Ježiš vstúpil do domu – vstúpil do srdca. Základom návštevy je milovať Boha na 1. mieste a blížneho ako seba samého. Kto miluje, má slobodné srdce.
Lk 14, 1-24 – pozvanie na večeru a výhovorky
Sme pozvaní na večeru, ale naše záujmy nás od večere odrádzajú. Sme naviazaní na rôzne veci. Najväčší problém – nie teraz, ale POTOM, potom keď...
Deformácia srdca – keď všetko definujem na základe pocitov
Žena – rozmýšľa pocitovo
Muž – rozmýšľa rozumom, pomáha rozhodovať
Z toho vyplýva zdravé napätie. Treba vycítiť, kedy sa Boh prihovára. Na to sme dvaja, aby sme si vzájomne pomáhali rozhodovať sa, formovať sa.
Dôležité v manželstve nie je šťastie, ale naša svätosť – vtedy sme aj šťastní, lebo Boh nás požehná. Ak je Boh na 1. mieste, všetko ostatné dostáva správne miesto. Boh chce vždy vzťah. Aj žena chce vzťah.
Ak chcem formovať svoje srdce, musím byť blízko vecí, ale nie vo veci. Musím byť nad vecami, aby ma nepohltili.
Deformáciou je aj falošná glorifikácia – zidealizovaná predstava partnera, môjho miesta v rodine.
Gn 29 – Ráchel a Jakub
Ráchel manipuluje Jakubom. Narastá medzi nimi priepasť.
Deformáciu spôsobuje aj presúvanie viny na iného – všetci sú vinní, len ja nie. Sme majstrami v zakrývaní nedostatkov, hľadáme chyby na tom druhom.
K deformácii dochádza aj pre neustále výčitky v manželstve - kto zavinil problém v rodine.
Ďalšími príčinami deformácie sú mlčanie, schovanie sa, strach.
Samson a Dalila – zneužívanie, degradovanie svojho partnera, ponižovanie, citové zneužívanie – POZOR na to! Nepozerať na ženu zmyselne, ale ako na ženu stvorenú na Boží obraz. Treba mať úctu voči sebe.
Manželstvo je posvätná záležitosť, je na oslavu Boha. Nesmieme vynášať o partnerovi, manželstve, ináč prídeme o silu ako Samson o vlasy.
Žena sa musí páčiť, chce byť krásna. Muž má byť rytierom – vedieť pokiaľ, mať úctu k telu, vyjadreniam – aj pred deťmi.
Máme mať pochopenie pre slabosti partnera. Keď niečo partner robí, a robí to srdcom, treba mať rešpekt, nikdy neponižovať!
Rút 3, 10-11 – Noemi a svokra
Víťazí láska, vzťah k svokre – treba mať veľkú otvorenú dušu. Nič nie je ťažké pre toho, kto miluje. Ak aj je nepochopenie zo strany druhých, iná cesta nie je ako LÁSKA!
Som človek na obraz Boží – som niečo dôležité a veľké!
Máme časy ako za faraóna – sme zotročení prácou, nákupmi, TV, internetom..., sú zabíjané deti potratmi.
Boh nechce výkony ľudí, len aby sme Mu verili, dôverovali, milovali sa, zbytok ponechajme na Boha! Najväčším problémom je dôvera v Boha. Keby nebolo hriechu, ľahko by sa verilo.
Mt 20, 17-28 – matka Zebedejových synov
U Zebedejovcov bola zvada, odišli obaja synovia a nemal kto robiť. Ich matka zažívala dennodenné výčitky od ich otca – bol príliš silnou autoritou, vyvolával strach. Matka svojou láskou musí vyrovnať drsnosť otca a napätie. Bola aj pod krížom, stále s Ježišom.
Keď človek rieši iba svoje problémy, zamotáva sa. Nie je pravda, že keď sa viac budem modliť, problémy zmiznú. Môžeme byť blízko Ježiša a mať svetské zmýšľanie. Matka mala svoje predstavy a svetské zmýšľanie, hoci bola tak blízko Ježiša.
Veľké veci sa dejú v skrytosti. Najväčšia revolúcia je v rodine. Mnohé veci sa musia prejsť modlitbou a čakaním.
Mária, hoci ostala sama (Jozef umrel, Ježiš odišiel), vidí potreby druhých, neľutuje sa!
Ježiš synom nič nevyčíta, čaká a múdro navádza človeka, aby sa zamyslel.
Základom manželstva je:
1) Tajomstvo jemnosti, vrúcna nežnosť
2) Priateľstvo (niektorí manželia sa zoberú, ale nie sú priateľmi)
3) Veľkodušnosť
4) Vzájomné vzdelávanie manželov
5) Rozprávanie v rodine – potrebné ako kyslík
Treba sa naučiť spolu tráviť čas.
Bratia Zebedejovci chceli kariérne niečo znamenať. Ježiš odstraňuje tvrdosť, hovorí o pokore – nemôžu sedieť po pravici a ľavici.
Vytratil sa zmysel pre duchovno, pre Krista. Človek sa sám stal zlatým teľaťom – všetko „ja“. Nastala posvätná kríza – stratila sa posvätnosť, kreativita tvoriť.
Treba si vypestovať zodpovednosť za majetok. Nechať deti všetko robiť! Ináč vzniká deformácia vo výchove. Tiež dochádza k duchovnému zvetrávaniu – len si užívať, nezáujem o Boha, o prácu... Treba zabrániť zvetrávaniu v rodine – nemusíme všetko.
Som horlivý, zapálený? Nerastú chyby vo mne?
Úlohou kňaza je byť vo svojom ľude, poukázať na hriech, pomenovať ho.
Dbajme o to, aby sme rástli ako osoby kompletné a vyrovnané. Nemáme byť ani vážni ani smiešni.
Svätosť je harmonické zosúladenie protikladov, t. z. ťažkú prácu na sebe.
Introvert – hľadá vo všetkom zmysluplnosť, o všetko sa obáva, zaoberá sa sebou. Aj on potrebuje pokoru.
Pane, stvor vo mne počúvajúce srdce!
Pane, potlač vo mne samoľúbosť!
Všímajme si, povzbudzujme! Všetci potrebujeme pokoru.
Práve láska nás núti dať životu harmóniu. Veľké veci sa rodia v hádkach, v bolestiach, starostiach... Treba rozprávať, mať čas, sadnúť si, byť pokojný!
Deti cítia, či mám v srdci pokoj. Dôležité je, nikdy nestratiť vzťah s deťmi, aby sme neboli ako otec Zebedejových – len zúril a odvrátil sa od nich.
Nedeľa – 10. 12.
Dospelá láska
Zrelosť začína tam, kde vystúpim zo svojho uzavretia, keď sa nebojím iniciatívy a zmien. Úzkosť a agresivita plynú zo strachu. Treba odkryť strach, aby láska mohla zrieť. Treba žiť v realite, aj keď je to ťažké, ale je to oslobodzujúce.
Problémom je – mať stále niečo nové. Treba vedieť usporiadať myšlienky – ak to nevieme, trápime sa.
Zrelosť je schopnosť prijať porážku a nezrútiť sa. Manželstvo je proces vyzrievania v láske. Nikdy nemáme pokoj, žijeme v kŕči. Sú potrebné aj temnoty v manželstve, aby do temnoty prišlo svetlo. Temnotou môžu byť aj pochybnosti o správnej voľbe partnera. Niekedy chýba „víno“ (hlavne v 3. roku manželstva). Nič, čo sa deje v manželstve, nie je zbytočné.
Perfekcionizmus ničí ľudí. Zabíja nás konzumizmus.
Treba mať v manželstve spoločné témy, vykresať všetko, čoho sme schopní – až lietajú iskry. Naše túžby majú dôvod, len treba vykročiť. Nesmieme sa zahrávať s citmi druhého, treba mať zdravú hranicu.
Naším povolaním je byť kráľom. Ak má byť láska dokonalá, musíme byť kráľmi. My si však často neveríme.
Ideálne, ak môže manželka povedať pred inými: „Som hrdá manželka svojho muža.“
Iz 9, 2-4 – hovorí o radosti zo života
Pýtajme sa: Prečo sa obliekam, vstávam, starám sa o deti...? Nevieme objaviť krásu obyčajných chvíľ.
Máš „depku“? – Ber motyku a choď kopať!
Ak chceš pokročiť v láske, musíš napraviť svoje chyby. Novosť Ježiša Krista je hľadať chyby vo svojom srdci.
Kraľovať = žiť v radosti, zbavovať sa smútku, skepsy, byť fascinovaný každodennou radosťou. Môj manžel/moja manželka je to najlepšie, čo mi Boh mohol dať.
Stále žijeme v tom, že niečo ešte príde. Boh nám nedal preto pocit šťastia, radosti a lásky, aby sme ich stratili, ale aby sme ich rozvinuli.
Náboženský človek je ten, ktorý je sčítaný, múdry. Stačí mať sedliacky rozum! Treba premeniť myslenie.
Človek by mal najprv rozmýšľať hlavou, nechať to prejsť srdcom a potom konať rukami. Ale my často najprv konáme rukami, potom sa chytíme za hlavu a potom nás bolí srdce.