« Späť

Pastiersky list na Veľkú noc 2015

Pastiersky list na Veľkú noc 2015

Drahí bratia a sestry! Obraciam sa na vás všetkých v tieto radostné dni oslavy Pánovho zmŕtvychvstania a pozdravu­jem vás veľkonočným pozdravom: Pokoj vám!

Pastiersky list na Veľkú noc 2015

Drahí bratia a sestry!

Obraciam sa na vás všetkých v tieto radostné dni oslavy Pánovho zmŕtvychvstania a pozdravu­jem vás veľkonočným pozdravom: Pokoj vám! Chcem sa vám opäť prihovoriť na tému manžel­stva a rodiny. V našej diecéze som ešte na začiatku cirkevného roka vyzval všetkých veriacich k modlitbám za ro­diny počas celého obdobia prípravy na stretnutie rodín so Svätým Otcom Františ­kom vo Fi­ladelfii v septembri 2015. Okrem tejto udalosti Cirkev kráča v ústrety Synode biskupov o rodine v Ríme. Práve preto je témou môjho pastierskeho listu vzťah medzi rodinou a Cirkvou. Keď pred nie­koľkými rokmi prebiehala Druhá synoda Spišskej diecézy, manželstvo a rodina bola jednou z najdôležitej­ších syno­dál­nych rozpráv. Vtedy sme ju formulovali takto: „Rodina v Cirkvi a Cirkev v rodine“. Táto formulá­cia vystihuje podstatu toho, čo vám chcem v dnešnom liste napísať.

1. Milovaní bratia a sestry! Duchovný život kresťanskej rodiny a jej poslanie sa bezprostredne viaže na tajom­stvo Cir­kvi. Krst nás pridružil k spoločenstvu ve­riacich a začlenil do Božej ro­diny. Preto hovoríme aj o ekleziál­nom rozmere kresťanského života. Aj manželstvo a rodina má vo svo­jej podstate cir­kevný roz­mer. Vzťah rodiny a Cirkvi sa dá vyjadriť dvoma slovami: podobnosť a to­tožnosť.

Na prvom mieste je to vzájomná podobnosť medzi Cirkvou a kresťanskou rodinou. Cirkev sa zro­dila z Ježišovho otvoreného boku na kríži, z ktorého pramenia aj sviatosti Cirkvi. Sviatostné manželstvo má svoj pôvod v otvorenom boku Krista. Z Kristovho boku sa tak aj rodina stala malou cirkvou, cirkvou v dome. Jej jestvovanie a pôsobe­nie má výsostne cirkevný charakter. Katechizmus Katolíckej cirkvi označuje manželstvo spolu s kňazstvom za sviatosti služby spoločenstvu. Manželstvo a rodina sa rodí v Cirkvi a pre dobro Cirkvi. Kresťania katolíci ne­môžu uzavrieť platné sviatostné manželstvo mimo Cirkvi. Aj poslanie manželského a rodinného spoločenstva má svoje uplatnenie v Cirkvi. Sobáš je vy­sviacka manželov na služobníkov Cirkvi.

Cirkev sa podobá rodine, lebo v nej žijeme s Bohom ako deti s otcom a medzi sebou ako bratia a sestry. Rodina sa zasa podobá Cirkvi, lebo v nej slúžime Bohu a žijeme v nej vo vzájomnej láske. Kresťanská rodina, ako malá cirkev, má to isté poslanie ako veľká Cirkev: slúžiť Bohu, zvestovať a preží­vať jeho lásku a dopomôcť svojim členom k večnej spáse. Cirkev a rodina sú si podobné v službe. Cirkev slúži rodine a rodina zasa slúži Cirkvi. Podobnosť rodiny a Cirkvi sa zračí aj zo skutoč­nosti, že život vo veľkej Cirkvi i v cirkvi malej, sa riadi tými istými pravidlami a zákonmi. Aj v Cirkvi a aj v ro­dine žijeme podľa prikázania lásky, riadime sa jediným evanjeliom blahoslavenstiev a zachová­vame jedinú a ne­meniteľnú Božiu vôľu zjavenú v Desatoro Božích prikázaní.

2. Drahí bratia a sestry! Medzi Cirkvou a rodinou ide viac než o podobnosť. Je medzi nimi vzťah to­tož­nosti. Kresťanská rodina, ako do­máca cir­kev, je ma­lým spoločen­stvom viery, nádeje a lásky. Hlav­ným dôvo­dom, pre ktorý je rodina malou cirkvou, je to, že je v nej prí­tomný a pô­sobí Ježiš Kristus. „Kde sú dvaja alebo traja zhromaž­dení v mo­jom mene, tam som ja upros­tred nich.“ (Mt 18, 20) Cir­kevný ráz kres­ťan­skej rodiny zna­mená, že sa v nej reali­zuje celé tajom­stvo Cir­kvi - ta­jom­stvo stretnutia Boha s človekom a ľudí s Bohom. V Katechizme sa píše: „Každý člen vykonáva podľa vlastnej úlohy krstné kňazstvo a tak pri­spieva k tomu, aby sa ro­dina stala spolo­čenstvom mi­losti a mod­litby, školou ľud­ských a kres­ťanských čností a miestom pr­vého ohla­sovania viery deťom.“ (KKC, 350)

 Kresťanská rodina má plný podiel na živote a po­slaní Cir­kvi. „Me­dzi základné úlohy kres­ťan­skej rodiny patrí aj služba v Cir­kvi. Rodina je postavená do služieb Božieho krá­ľovstva v prie­behu de­jín, a to účasťou na živote a po­slaní Cirkvi.“ (LG, 49) Táto účasť rodiny na ži­vote Cirkvi a jej spásnom poslaní sa uskutoč­ňuje v dvoch sme­roch. Naj­prv smerom dovnútra rodiny - vzá­jom­ným sebapos­väco­va­ním sa jed­notli­vých členov rodiny, vy­dávaním svedectva, spoločnou modlit­bou a rodinnou evanjeli­záciou a kateché­zou. Potom smerom navo­nok - účasť ro­diny na živote Cirkvi zna­mená jej po­dieľa­nie sa na ži­vote farnosti, na jej litur­gic­kom živote, na kate­chéze a evanjelizácii a na apoš­tolských dielach, ktoré sa vo far­nosti a v diecéze nachádzajú.

Za osobitný znak kresťanskej rodiny, ako malej cirkvi v dome, treba považovať jej vzťah k Eu­charistii. Ten sa pestuje hlavne živou a aktívnou účasťou na slávení svätej omše v kostole. Pre každú kres­ťanskú rodinu je to vyvr­cho­lenie všetkej činnosti, každej aktivity, je to cieľ každého skutku lásky, adresát každej obety. Vo svätej omši má kres­ťanská ro­dina zdroj životnej ener­gie, školu obetavej lásky, stálu aku­mu­láciu kresťan­skej nádeje, radosti a útechy.

3. Milované kresťanské rodiny! Ešte treba povedať o stotožnení sa rodiny s Cirkvou v niekto­rých prejavoch jej duchovnosti. Kresťanská rodina má cirkevnú duchovnosť preto, lebo je s Cirkvou stotožnená. Práve túto totož­nosť vyjadruje formulácia „rodina v Cirkvi a Cirkev v rodine“. Pr­vým znakom tejto totožnosti je prežíva­nie Pánovej prítomnosti. Pán Ježiš pri odchode do neba uis­til: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skon­čenia sveta.“ (Mt 28,20) Kontem­plovanie tejto mystickej prí­tom­nosti Krista tvorí podstatu duchov­ného života kresťana. Vedomie stálej prítom­nosti Krista v Cirkvi umožňuje byť s ním v ustavič­nom dôver­nom spoločenstve. Kresťan môže len natoľko žiť v spoločen­stve s Kristom, nakoľko je „doma“ v Cirkvi, v kto­rej sa Kristus kvôli nám sprí­tomnil, aby nám v nej bol blízko a blízky.

Obraz Cirkvi ako „Kristovho tajomného tela“, ktorý vo svo­jich listoch načrtol svätý apoštol Pa­vol, je vy­jadrením dôver­ného zjed­notenia s Kris­tom. On je hlava tajomného tela a my vše­tci sme jeho údmi. „V tomto Tele sa vlieva Kris­tov život veriacim, ktorí sa sviatos­ťami spájajú ta­jom­ným, ale sku­toč­ným spôsobom s umu­čeným a oslá­veným Kris­tom.“ (LG, 7) Preto duchovný život kresťana v rodine je v plnom a pravom zmysle slova účasťou na živote Kristovho tajom­ného tela. Kresťanská rodina je živou a oživujúcou bunkou na tajomnom tele Cirkvi. Kresťania v rodine vnútorne prežívajú všetko, čím žije Cir­kev. Je to najmä liturgia, ktorá je vrcholom a prameňom života Cirkvi. Duchovný život rodiny je zosyn­chro­nizovaný najmä s prežíva­ním litur­gického roku, v ktorom Cirkev obnovuje, aktualizuje a pre­žíva tajomstvá Kristovho života. Všetko, čo Cir­kev prežíva, slávi a koná, sa odráža vo vnútri kresťanskej rodiny a kaž­dého jej člena a tvorí podstatnú náplň ich každodennej du­chov­nej skúse­nosti. V tieto dni prežívame spolu vrchol jeho tajomstva – slávne zmŕtvych­vstanie.

Mali by sme sa stotožniť aj s obrazom Cirkvi ako „nevesty“, ktorý vyjadruje tajom­stvo lásky Cirkvi ku Kristovi, jej nebes­kému Žení­chovi. Tento ob­raz vykres­lil svätý Pavol apoštol vo svo­jich listoch: „Kristus mi­luje Cirkev a seba sa­mého vydal za ňu, aby ju posvätil očist­ným kúpe­ľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ni­čoho podob­ného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“ (Ef 5,25-27) Vzájomná láska Krista - Že­nícha a jeho nevesty - Cir­kvi je podsta­tou du­chovného života všetkých veria­cich. V láske Krista a Cirkvi majú naši manželia obraz a prameň manželskej lásky. V duchu tohto obrazu duša kaž­dého kresťana je v úlohe „nevesty“, čo sa bez­výhradne zasnú­bila Kristovi a žije len pre neho. Taká duša je plná túžby po Ženíchovi a horí láskou k nemu. Kresťan je človek, ktorý je za­milovaný do Krista. Kres­ťanská ro­dina je spoločenstvom „zamilovaných do Krista“!

Obraz Cirkvi ako „matky“ zasa vyjadruje dimen­ziu lásky Cirkvi k ľuďom. Vše­tci sme povinní stelesňo­vať lásku matky Cirkvi a pre­uka­zo­vať ju svojim blížnym. Každý z nás v jej mene a z jej pove­re­nia vykoná­va jej funkciu „matky“, čo nie je nič iné, ako uskutočňo­vanie „duchov­ného otcov­stva – materstva - rodičovstva“ v Božej rodine. Aj službou kresťanskej rodiny Cirkev ako matka opat­ruje svoje deti, potešuje utrápených, podo­piera sla­bých a ot­vára náruč pre tých, čo pot­re­bujú lásku. Ale aj kresťania milujú Cirkev ako matku. Od najstarších čias sa láska ve­riacich k Cirkvi pre­ja­vovala a uskutoč­ňovala podľa zásady „sentire cum Ec­clesia“ - „spolucí­tiť s Cirkvou“. Ozýva sa v nej múd­rosť Apoštola náro­dov, ktorý nás vy­zýva: Radujte sa s radujú­cimi, plačte s pla­čúcimi!“ (Rim 12,15)

Zdôraznime ešte obraz Cirkvi ako „spolo­čenstva“. Sv. Ján Pavol II. v apoštolskom liste Novo millen­nio ineunte kladie veľký dôraz práve na tento rozmer ekleziál­nej spi­rituality: „Ak chceme byť verní Božiemu plánu a zod­povedať aj veľ­kým očakáva­niam sveta v tisícročí, ktoré sa začína, stojí pred nami veľká výzva: uro­biť z Cirkvi dom a školu spoločen­stva.“ Aj každá kresťanská rodina má byť „do­mom a školou spoločenstva“. Pre kresťana to znamená, že by mal plniť dve úlohy: živo sa integrovať do spoločenstva Cirkvi a budovať spolo­čen­stvo. To prvé je, žiť spoločenstvo vo všetkých jeho rozme­roch vo vlastnom dome a druhé je, denne stáť v službe utvárania spoločenstva ľudí s Bohom a navzájom medzi sebou aj v celej Cirkvi vo svete.

Milované rodiny, želám vám plnosť veľkonočnej radosti, ktorá prúdi z toho istého prameňa, z kto­rého sa zrodila vaša rodina, z Kristovho boku na kríži. Uisťujem vás o svojich modlitbách a aj vás pro­sím o modlitby za rodiny nášho biskupstva, aby o každej z nich platilo, že sú v Cirkvi doma, a že Cir­kev je v ich dome. Všetkým manželom a rodinám a samozrejme všetkým veriacim, udeľujem svoje apoštolské po­žehnanie.

 

+ otec biskup Štefan Sečka