« Späť

Večer s otcom Caffarelom - 18.4.2017

Večer s otcom Caffarelom - 18.4.2017

Pokračovanie úvahy O. H. Caffarela o téme: „Kresťanské manželstvo vo svetle manželstva Jozefa a Márie“ - Božia pedagogika.

Život nazaretskej rodiny ukazuje to, čo by sa dalo nazvať konštantami v Božej pedagogike. Aj tu je vzorom pre naše rodiny. Zdá sa, že je možné vyzdvihnúť týchto päť stálych bodov v Božej pedagogike:

1.      Boh chce, aby jeho deti podliehali počas svojho prebývania na zemi zákonom života v spoločnosti.

2.      Súčasne chce, aby boli slobodné a aby smerovali k oslobodeniu.

3.      On sám sa podieľa na tomto oslobodzovaní tak, že ich vedie cez udalosti k rozhodnutiam a k prekročeniu seba samých.

4.      Odsúva z ich cesty všetko to, čo by mohlo prekážať v ich misii alebo zničiť ich dokonalosť.

5.      Udeľuje im hojnosť darov, ktoré sa však nie vždy dajú odvážiť na pozemských váhach.

 

1.      Podliehajúci ľudským zákonom

Boh chcel, aby Jozef s Máriou podliehali veľkému zákonu, ktorý zaväzuje každého človeka k práci.  V ich prípade to bola veľmi skromná práca, ktorá je vpísaná do ľudskej prirodzenosti v jej najobyčajnejšom rozmere: Jozef pracoval ako tesár a Mária robila všetky domáce práce.  Intelektuáli tej doby nebrali ohľad na profesie, v ktorých bolo treba pracovať rukami: „Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu? Tak aj tesár, kováč a hrnčiar. Títo všetci spoliehajú sa na svoje ruky. Ale ani do rady mesta im nepriznajú vstup, ani na sudcovskú stolicu si nezasadnú, nemajú pochop o tom, čo ustanovuje právo.“ (Sir 38, 26n)

Jozef bol s úplnou istotou skúsený a svedomitý remeselník, ktorému záležalo na dobrom vykonaní práce; mal ťažkú prácu: zarábal si na chlieb v pote tváre. Dokázal v nej vnímať trest, ktorý si Adam zaslúžil svojím hriechom ale aj milosť, cestu, ktorá vedie k Bohu; a napokon videl v práci možnosť služby svojim bratom: kto by nepotreboval niekedy pomoc tesára z mestečka? Tým skôr, že vtedajší tesár bol súčasne aj kováčom a murárom.

Práca Márie, hoci bola úplne odlišná, nebola ľahšia. Spočívali na nej všetky úlohy, ktoré spoločne niesli ženy v tej dobe, a teda: príprava jedla a pranie, pradenie a tkanie, čerpanie vody a pečenie chleba. A s akou dokonalosťou zachovávala to, čo sv. Pavol odporúčal Kolosanom: „A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.“ (Kol 3,17)

Takže Boh nevyplácal svojmu Synovi percentá. Členovia rodiny z Nazareta si museli zarobiť na vlastné živobytie v každodennej námahe. Takisto to je v prípade kresťanských manželov. Mali by sa však naučiť od Jozefa a Márie pracovať s pohľadom na Ježiša a Jemu obetovať svoju námahu a prácu, aby ju odovzdal svojmu Otcovi. A tiež nech si nemyslia, že sa môžu vymknúť spod akýchkoľvek ľudských zákonov- veľkých aj malých. Nech si vezmú za príklad lojalitu Jozefa a Márie vo vzťahu k civilným ako aj náboženským zákonom. Keď cisár vydal rozkaz, vydali sa do Betlehema bez akýchkoľvek výhovoriek. Každý rok putovali do Jeruzalemského chrámu, hoci dom, v ktorom býval Boží Syn, bol čosi viac ako Svätyňa!

2.      Slobodní vo vzťahu k svetu

Boh, keď vyzýva svoje deti, aby sa podriadili zákonitostiam ľudskej prirodzenosti, zároveň túži po tom, aby zostali slobodné, boli slobodnými ľuďmi, nepodliehali žiadnemu stvoreniu. „Lebo vy ste povolaní pre slobodu“, píše sv. Pavol Galaťanom (5,13). Izraelita oslobodený z otroctva, ktorý odchádza z Egypta má „bedrá prepásané, sandále na nohách a palicu v ruke“, a je vzorom každého skutočne Božieho dieťaťa, ktoré chce byť „cudzincom a pútnikom“ (1 Pt 2,11) na ceste k lepšej vlasti“ (Hebr 11,16).

Slovo „zanechaj“, ktoré Ježiš neskôr povedal svojim učeníkom, Boh aspoň v dvoch prípadoch povedal Jozefovi s Máriou. „Zanechaj Nazaret a tento dom, ktorý je tak starostlivo pripravený na prijatie Dieťaťa a choď sa dať zapísať do Betlehema.“ „Zanechaj Betlehem, lebo Dieťa je v nebezpečenstve a vydaj sa do vyhnanstva.“  Zanechať - znamená byť poslušný, ale tiež znamená stávať sa slobodným. Každého človeka ustavične ohrozuje pokušenie „zariadiť sa“ tak na úrovni materiálnej ako aj duchovnej. Ako veľmi je dôležité, aby sa kresťanskí manželia učili podľa vzoru Márie a Jozefa spoznávať  Božiu vôľu v tom, čo ich núti opustiť svoje miesto, a aby počuli Boží hlas, ktorý ich pozýva k tomu, aby sa nestávali otrokmi žiadneho zákona, žiadneho dobra, žiadnej vlády tohto sveta.

    /pokračovanie na budúci mesiac/