« Späť

Večer s otcom Caffarelom - Aktuality srdca

Večer s otcom Caffarelom - Aktuality srdca

Aktuality srdca

Moji dvaja priatelia, mladí manželia, mi predstavili svoju situáciu, ktorá hoci nie je zúfalá, je určite veľmi znepokojujúca. Obaja začali manželský život s rozmachom, presvedčení, že milovať je veľmi ľahké. Dnes, po troch rokoch, stoja pred hrozbou rozpadu manželstva, pretože nerátali s požiadavkami lásky.

Pod vplyvom tohto rozhovoru som sa pýtal sám seba, čo spôsobuje, že spoločenstvo manželov je živé a silné, čo mu dovoľuje rásť.  Vzájomná dôvera? Snaha obidvoch o udržanie nadšenia lásky?  Spoločný život? Spolupráca...? Určite to všetko je potrebné, ale jedna vec sa mi zdá podstatná a najdôležitejšia: vzájomné poznanie.  Každý z manželov by mal vedieť zveriť druhému svoje city, myšlienky, túžby, sklamania, utrpenia a radosti a tiež prijať do svojho srdca to, čo mu druhý o sebe odhaľuje. Táto vzájomnosť, takáto výmena skrze dialóg  rodí hlboké pochopenie, ktoré je pre život a rast v láske nevyhnutné. Tam, kde sa nehľadá vzájomné spoznanie, tam láska netrvá dlho.

            Takéto poznanie musí byť nevyhnutne aktuálne. Poznanie manžela takého, aký bol počas obdobia zasnúbenia alebo na začiatku spoločnej cesty, nie je to, čím sa dnes môže láska živiť. V láske neexistuje poznanie „spamäti“, vzťah je len v tom prípade živý, keď sa v každom z manželov ustavične odzrkadľuje život druhého - tak ako sa na hladine jazera odzrkadľuje obloha, hra svetla v oblakoch, stromy, ktoré rastú na brehoch, lietajúce vtáky... Jazero neodzrkadľuje včerajší výhľad.

            Je pravdou, že nie je ľahko byť ustavične započúvaný do druhého, aktuálne do jeho srdca. Taktiež nie je ľahké vyjadriť pred druhým to, čo sa odohráva v mojom vnútri, nakoľko to aj ja sám len ťažko chápem. Avšak, ak tí, čo sa milujú, sa snažia vytrvalo a ustavične znovu a znovu objavovať sa navzájom, tak zakúšajú živú a každý deň obnovenú lásku a ich jednota sa prehlbuje a upevňuje.

Hoci sa to môže zdať čudné, rozhovor s týmito mladými manželmi a úvahy, ktoré vo mne vzbudil mi pomohli pochopiť prameň niektorých ťažkostí počas modlitby. Keďže modlitba je dialóg lásky kresťana s Kristom, tak čo je  čudné na tom, že pokroky či ťažkosti v nej sú analogické k pokrokom a ťažkostiam v manželskom živote?

            Keď sa modlitba stáva bezfarebná, slabá, bez života, nemôže tkvieť jej príčina  v nedostatočnom poznaní Krista? Poznáme ho z Evanjelia, ako aj udalosti z jeho života. Jeho skutky, náuku, zjavené nám tajomstvá... ale či vieme, čo nám On chce dnes povedať? Či keď sa prídeme modliť, nezastavíme sa na spomínaní toho, čo nám hovoril, myslel a prežíval dávno predtým? Či nevchádzame do vzťahu s Kristom spred 2000 rokov, a nie s Kristom, ktorý žije dnes? Prečo sa nesnažíme spoznať ho takého, aký je dnes - jeho túžby, city voči nám, jeho myšlienky o Cirkvi a svete, jednoducho aktuality jeho srdca!

Samozrejme, že na to, aby sa to uskutočnilo, potrebujeme najskôr vedieť o jeho netrpezlivej túžbe zapojiť nás do svojho aktuálneho života a spoznať to, čo je dnes našou radosťou a bolesťou, a tiež našimi láskami a snaženiami.

Modlitba je hlbokým súladom  medzi kresťanom a Kristom. Aby toto pochopenie bolo skutočné, živé a plodné, je nevyhnutné, aby dvaja ľudia ustavične od znova spoznávali navzájom svoje myšlienky, city, svoj život.

O. H. Caffarel;

„Na križovatkách lásky“, str. 27