« Späť

Kríž alebo radosť?

Kríž alebo radosť?

MAREC 1948...Vaše pokolenie objavilo isté základné hodnoty. Poukazujú na to slová, ktoré sa nepretržite opakujú v rozhovoroch a v činnostiach: humanizmus, radosť, láska, rovnováha, rozkvet a tak ďalej...

Vaše pokolenie objavilo isté základné hodnoty. Poukazujú na to slová, ktoré sa nepretržite opakujú v rozhovoroch a v činnostiach: humanizmus, radosť, láska, rovnováha, rozkvet a tak ďalej... Držíte sa týchto hodnôt predovšetkým kvôli sebe ale aj kvôli neveriacim, ktorí vás obklopujú. Dúfate, že ich tieto hodnoty očaria a takýmto spôsobom nastane v nich premena, alebo prinajmenšom nárast ich úcty ku kresťanstvu.

Nebudem sa škriepiť o tom, či tieto hodnoty o ktorých hovoríme sú autenticky kresťanské, ale istá závisť, precitlivenosť, privlastňovanie, ktoré niektorí súčasníci majú k týmto pojmom sa mi zdajú byť podozrivé. Poukázal by som na iné, nie menej autentické  kresťanské hodnoty: zrieknutie sa, umŕtvovanie, pokánie, kríž.

V anketách, ktoré vypĺňali dnešní kresťania som prečítal takúto odpoveď: „Súčasní svätci budú venovať menšiu pozornosť chudobe, poníženosti Boha, ktorý sa stal človekom, aby skrze Vtelenie Boha podniesol hodnotu človeka... na morálku na vysokej úrovni, ktorou budú slúžiť Bohu. Svätci zajtrajška budú menej pokorní, keďže sú tvorcovia tohto sveta!“ Súhlasíte s tým, že táto veta dobre poukazuje na úplné odvrhnutie kríža. Poviete, že to je len názor autora, že nemal by som zovšeobecňovať? Je to pravda? Či naozaj málo z nás by sa podpísalo pod touto vetou?

Ako kresťania však musíme pamätať na Kristove slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma!“ (Lk 9,23), a slová sv. Pavla: „Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo.“ (1Kor 1, 22-23)

Kresťanská rovnováha sa vyjadruje v slovnom dvojtvare sv. Pavla: Smrť-Zmŕtvychvstanie. Ak jedno z týchto prvkov vynecháme alebo si ho nevážime, kresťanská spiritualita sa deformuje.

Máte pravdu, keď chcete neveriacim ukázať spokojnú tvár alebo silu lásky a viery. Avšak nezabúdajte na to, že utrpenie predchádza zmŕtvychvstanie, že radosť je plodom kríža. Ten „kto nenesie svoj kríž a nenasleduje ma...“ to je ten, kto nebojuje stále so svojím rastúcim egoizmom; kto si nepripustí myšlienky o utrpení (či už malom alebo veľkom); je to ten kto nedokáže ukázať druhým žiariacu lásku, priťahujúcu nábožnosť.

Marec r.1948

O.H. Caffarel