Nanebovstúpenie je pravda viery proti úzkosti a bezútešnosti, príležitosť pochopiť aspoň kúsok zo záujmu, ktorý má Boh o nás.

Oblak ako dopravný prostriedok a Ježiš ako pasažier  putujúci do výšky.

Smútok- ostávame sami, čo bude s nami, ako ďalej?

Radosť- odchádza  s prísľubom: „ Budem stále s Vami, v dobrom i zlom, až do skončenia sveta „

Odchádza,  lebo je Bohom, ktorý nám pripravuje miesto pri Otcovi. Otec je v nebi, je to jeho príbytok, jeho dom je aj naša vlasť. Keď vstaneme v posledný deň z mŕtvych, zjavíme sa aj my s ním v sláve.

Je Bohom, ktorý sa nám dáva. Sám nám hovorí, že lepšie pre nás, keď odíde. Pripraví nám miesto a pošle nám Tešiteľa. Práve v momentoch bezradnosti sa rodí priestor, kedy môže konať Boh. Učme sa bohato obdarení  stále sa spoliehať na jeho pomoc.

Je Bohom, ktorý má očakávania. Svet je výzva. V nej nás Boh povoláva byť jeho svedkami- slovom, životom, službou, príkladom. Podobne ako učeníci aj my sme pozvaní s veľkou radosťou a nádejou v srdci v našom živote viery aktívne vkročiť do diania vo svete. Berme svoj život ako dar, aby sme mohli pracovať v službách Ježiša.

Je Bohom, ktorý dáva nádej. Dnes je veľmi ťažké prijať utrpenie, nemá miesto v našich životoch. Ježišova ľudská prirodzenosť umožnila trpieť a tak nás vykúpiť.  To, že Boh prišiel na zem v ľudskom tele, že kráčal až na kríž, je prejavom toho, že Boh pozdvihuje ľudskú prirodzenosť  i naše utrpenie.

Je Bohom, ktorý túži po vzťahu.  Oblak vzal Ježiša spred našich očí, nebo však už nie je  nedostupná druhá strana, ale novým životným priestorom, kde môžeme prežívať nový hodnotnejší vzťah s Ježišom. S ním sme zjednotení  jeho Duchom.

Je Bohom, ktorý sa pozerá inak ako my.  Ježišovo vystúpenie do neba nás pozýva hľadieť na naše životy z Ježišovej perspektívy, usmerňuje naše myšlienky hore, dáva priestor viere, aby sme očami viery dokázali pozerať na naše životy. Nie zameraní na kamienok mozaiky nášho života, ale videli starostlivosť Božiu v našich životoch v celistvosti.

Zdroj: p. Igor Kráľ SVD