« Back

Betlehemské svetlo

Betlehemské svetlo

V deň, keď sa rozdávalo betlehemské svetlo, sme sa ako každý rok vybrali preň aj my na cirkevnú školu. Manžel ostal doma strážiť kapustnicu a ja s deťmi som vzala lampášik, koláče pre mojich rodičov a vydali sme sa na cestu peši  -  chceli sme sa prejsť. Fúkal však taký silný vietor, že som začala mať vážne obavy, či dopravím svetielko domov. Moje obavy sa žiaľ naplnili. Len čo som vyšla zo školy, vietor mi plamienok sfúkol. Vrátila som sa, aby som si znova odpálila svetielko. Snažila som sa zakryť rukami čo najviac otvorov na lampášiku, aby sa mi tam nezbedník vietor znova nedostal. Bol však prefíkanejší a plamienok mi opäť sfúkol. So smútkom v srdci som to vzdala.

    „Aspoň odnesiem rodičom koláče, aj keď bez svetla. Možno sa nám to podarí neskôr autom, a možno budeme tento rok prvýkrát bez betlehemského svetla," vírilo mi hlavou.

    V tej chvíli prechádzali okolo nás jedni známi, ktorí sa chystali so svetlom domov cez našu ulicu. Ponúkli sa, že ak im plamienok nezhasne, dajú nám ho doma odpáliť. Potešila som sa, že aspoň doma budeme mať svetlo a potom ho nejako dopravíme aj mojim rodičom. Zavolala som manželovi, aby sa pripravil a čakal na svetlo od našich známych.

    Ako som vchádzala do bytovky mojich rodičov, vychádzal z nej mamkin sused, ktorý práve išiel pre betlehemské svetlo. Úžas! Samozrejme, s ochotou sľúbil, že keď sa vráti so svetlom domov, príde s ním aj k mojim rodičom. Ani sme sa nenazdali, o chvíľu už klopal na dvere aj s betlehemským svetlom.

    Bola to náhoda, že sme dvakrát boli v tej správnej chvíli na správnom mieste a stretli tých správnych ľudí? Určite nie! Keby sme nestretli ani ochotných známych, ani ochotného suseda mojich rodičov, ktovie, či by sme my a moji rodičia mali betlehemské svetlo...

Chvála Ti, Pane, že sa staráš aj o takéto „maličkosti"!

"Prv, než budú volať, ja odpoviem, ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším." (Iz 65,24)

P.S.: Pri písaní tohto zážitku mi napadlo, že tak ako mi ten vietor zhasínal betlehemské svetlo, presne tak nám chce "sfúknuť a uhasiť" diabol našu vieru v Boha. Neúnavne sa snažil uhasiť aj pokoj v našich vzťahoch. On chce tmu, nie svetlo. A my sa nesmieme vzdať, ale vzájomne si pomáhať a odpaľovať si to svetlo, a tým predávať našu vieru a lásku našim blížnym. A aj keby všetkým sfúkol svetlo, večné Svetlo, ktorým je Ježiš, nesfúkne! A od Ježiša si ho môžeme kedykoľvek znovu "odpáliť".

 

Previous Next