Napísal ich štrnásť. Najkrajšiu...“ Encykliku o utrpení „ -nenapísal, prežil ju... Utrpenie a bolesť sprevádzali celý jeho život. Išiel svojou krížovou cestou s Kristom a s veľkou vierou. Najkrajší text, ktorý netreba vysvetľovať nikomu. Bol jasný a transparentný pre všetkých na tomto svete Táto "encyklika" sa líši od tých, ktoré boli napísané perom, pretože bola napísaná pred očami celého sveta.

Rok 2005- po prvýkrát za 26 rokov pápež nemohol predsedať obradom Veľkonočného trojdnia.

Na Veľký piatok Svätý Otec sedel pred oltárom a televíznou obrazovkou vo svojej súkromnej kaplnke vo Vatikáne. V Koloseu sa konala Krížová cesta. Pri štrnástom zastavení vzal do rúk kríž, pritlačil si k nemu tvár a pobozkal trpiaceho Krista a pevne zovrel svojimi prstami.

Keď trpiaci človek odpovie na Kristove volanie „Nasleduj ma!“, tak sa odovzdáva do jeho rúk, pripojí svoj kríž k jeho krížu, odhalí hlbší zmysel svojho utrpenia a premení ho v tvoriacu silu. Utrpenie tak dáva zakúsiť jedinečný vzťah s Bohom a stáva sa modlitbou. „Utrpenie v nás prebúdza lásku a dáva podnet k skutkom lásky k blížnemu a k premene civilizácie, na civilizáciu lásky. Lebo ľudský život je dar a nestráca na svojej cene, ani keď je poznačený slabosťou a obmedzeniami.“/J. Pavol II:/

Keď nemohol hovoriť, keď jeho ústa nemohli vypovedať slovo, jeho mlčanie bolo názornejšie v ubolenej tvári a chvejúcich sa rúk.Koľko úsilia stojí vyjadriť bez slov obsah svojho posolstva bolesti, ktorá poznačila jeho tvár, šeptajúce pery, gesto trasúcich sa rúk, jednou siahajúcou po mikrofóne. 

Daroval nám veľa – nielen seba a svoj život, ale aj svoju smrť. Ešte aj na smrteľnej posteli v bolestiach povedal, aby vzpružil ľudí okolo seba: „Som veselý, buďte aj vy.“ Vedel, že na svete žialia milióny ľudí. No zároveň veril, že neodchádza navždy. Veril v Ježiša Krista, v jeho lásku a moc, v jeho milosrdenstvo a odpustenie i v pomoc jeho Matky.

Keď nemohol hovoriť, keď jeho ústa nemohli vypovedať slovo, jeho mlčanie bolo názornejšie v ubolenej tvári a chvejúcich sa rúk.

Jeho život bol podobný životu jeho Majstra. Jeho smrť sa podobala tej, ktorá vykúpila celý svet. Bola plná bolesti, žiaľu i smútku, ale zároveň aj radosti, lebo učeník sa stretol s Majstrom. Jeho smrť sa podobala tej, ktorá vykúpila celý svet.

Ján Pavol II.  vyžaroval svätosť krásou svojho človečenstva, bohatstvom osobnosti, dobrotou, múdrosťou a láskou.