„Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu“ (Jn 19, 2). Tento druh mučenia si vymysleli špeciálne pre Ježiša. V nijakom historickom prameni nenájdeme zmienku o takomto mučení pred ukrižovaním. Na Turínskom plátne vidno, že z mnohých miest na Ježišovej lebke tiekla krv. Táto krv je na pozitíve viditeľná ako škvrny. Sú dôsledkom toho, že tŕne z tŕňovej koruny prebodli cievy na hlave. Tŕňová koruna mala tvar čepca, ktorý pokrýval celú hlavu. Chirurgovia narátali 13 rán, ktoré tŕne spôsobili na čele, a ďalších 20 rán vzadu. Predpokladajú, že celkovo ich mohlo byť až 50. Nakoľko sa pod kožou na hlave nachádza sieť nervových zakončení a ciev, tŕňová koruna spôsobovala strašnú bolesť a krvácanie. „Ak vezmeme do úvahy, že na koži hlavy sa na 1 cm² nachádza vyše 140 bodov citlivých na bolesť, môžeme si predstaviť strašné utrpenie, aké Kristus znášal počas tohto hrozného korunovania,“ napísal L. Coppini, riaditeľ Anatomického inštitútu na Univerzite v Bologni. Výskum potvrdil, že miesta, z ktorých vytekala krv, sa zhodujú s anatómiou kapilár a ciev, ktoré sa nachádzajú na hlave. Je to ďalší dôkaz o hodnovernosti Turínskeho plátna, pretože krvný obeh opísali a preskúmali až v roku 1593.

Pôst, v chráme okolo oltára a Bohostánku žiadne kvety. Pred oltárom na fialovom platne položená tŕňová koruna.  Pre zrak celkom pekný dekoratívny moment. Tvrdé konáriky s veľkým množstvom rôzne dlhých tŕňov.  Po takých istých som siahla doma. Na okne som mala od jesene zavesených niekoľko konárikov  obdarených  dlhými, štíhlymi tŕňami. Snaha vytvoriť z nich tŕňovú korunu, ktorá prítomná na kríži by mi sprostredkovala  tvár Krista. Chcem ju mať pred očami. Možno sa pýtame: „Prečo?“ Keď vidím  ten nástroj mučenia, taký hrozný ustavične pred sebou- v izbe, v kostole- pripomína mi vždy znova: Pozri, tak veľmi si milovaná.  Pohľad na ňu mi pomáha pri očisťovaní svojho ducha.

 Dielo som skončia s kvapkami krvi z početných vpichov a škrabancami. Ochranné rukavice som si nevzala. I takto som sa chcela aspoň trochu pripodobniť a aspoň trochu precítiť bolesť , bolesť, ktorá ma vedie k Umučenému.

Konáriky  sú z kríka kúpeného pred niekoľkými rokmi na poľskom trhu. Je už krásny, rozrastený. Opatrujem ho sama a ostatných prosím. Nechoďte k nemu.“ Hovoríme mu „lolek“. Rada s ním rozprávam, hladkám a teším sa každú jar, že prežil aj veľké mrazy.

 Pri pohľade na neho sa vynárajú v mojom vnútri  spomienky na susednú krajinu, v ktorej sa narodil a z ktorej pochádzal náš „Lolek“. Pri dotyku s  tŕním vidím jeho ubolené telo, poznačené chorobami i bolesťami.

Môj vnútorný pohľad nazerá ďalej a vynára sa predo mnou „ Tvár tŕním korunovaného.“ Z môjho srdca  počuť: "Ó, môj drahý Ježišu a Boh môj, prichádzam k Tebe.. Prosím ťa, otvor mi moje srdce, aby som prijala s pokorou a s láskou Tvoju cestu, pravdu i život. Ďakujem ti, môj Pane a Spasiteľ môj."