V súčasnosti vidia ľudia iba telo a nevidia dušu a silu ducha, ktoré sú ukryté v našom vnútri. /C. H. Spurgeon /.

 Oni, i ja, máme na sebe podpis Boha.

 Nič nenasvedčuje tomu, že je niečo iné, ako sú ľudia bežne zvyknutí. Iba jeden detail. Napriek hendikepu nás život baví, každý deň sa deje niečo nové. Hľadáme a žijeme život, ktorý má cenu. Odvaha, láska, priatelia, trpezlivosť a vytrvalosť, nádej...“život od Boha“ stojí za tú bolesť. Sme iní ako ostatní, hovoria nám zdravotne postihnutí.  Vnímame  a vidíme seba i svet inakšie. Žijeme s určitým obmedzením  od narodenia, od ranného detstva, iní s trvalými následkami po vážnej chorobe alebo úraze. Každé ráno sa zobúdzame do tých istých a vekom aj ťažších okolností. Aj keď sa naučíme  žiť a prispôsobiť sa obmedzeniam, každý deň zvádzame boj nanovo. Existuje celý rad obmedzení, ktoré väčšina- teda ľudia bez obmedzenia, vôbec nevnímajú, až kým sa priamo nestretnú s našim svetom, kde musíme prekonávať často i umelé a zbytočné prekážky. Dokážeme však žiť plnohodnotne, hoci v niektorých momentoch sme odkázaní na pomoc, v iných dokážeme vyniknúť. Svet i spoločnosť hodnotíme podľa toho, kam sa my- s postihnutím dostaneme. Boli časy, keď niektorí končili v ústavoch, iných nechávali zavretých a skrytých pred zrakom ostatných.

 Prišli časy, keď nás začali prijímať a odstraňovať bariéry. Tak sú pred očami sveta ľudia, ktorí so svojim nie dokonalým a krásnym telom, bez nôh a rúk, ľudia na vozíčkoch, nevidiaci, s iným vnútorným svetom reprezentujú svoje krajiny a stoja na najvyšších stupňoch víťazstva. Ľudia, ktorí v svojej každodennosti nepatria do hlavného prúdu spoločnosti, ale dokážu byť dôležitým impulzom pre spoločnosť, pre svet. Sila ducha víťazí nad nedokonalým telom.

Som jednou z nich. Moja snaha lyžovať utrpela fiasko- zlomená kostrč. Snaha bicyklovať na dvoch kolesách skončila na troch. Iné pokusy končili neústretovosťou iných. Svoje víťazstvo nad svojím telesným nedostatkom som dosiahla ináč. Stála som a pomáhala pri príchode nových životov medzi nás. Práve tí, ktorých príchod a naštartovanie nebolo jednoduché a ľahké, sú mi potechou a vďakou Bohu za to, že sú medzi nami.

S veľkou radosťou a vďakou sledujem Soči i tých úžasných a odvážnych ľudí, prežívam ich radosti, zrady tela i prostredia, bolesti i slzy smútku. Vzývam Všemohúceho,  prosím o pomoc a ochranu a sprevádzam modlitbou.