Pane, otvor naše oči, aby sme videli...
Nad otvorenou prériou krúži orol. Ticho nad ňou preruší hlučný výstrel. Telom orla prudko trhne, je smrteľne zranený. Oči mu začnú žiariť ako malé plamienky. Pomaly otočí hlavu a posledný dlhý pohľad venuje oblohe. Ako často pod touto krásnou oblohou mával nádhernými krídlami. Táto krása bola domovom jeho srdca. Bolo to jeho panstvo. Práve tu ukazoval svoju veľkolepú silu, tak to bolo takmer každý deň. V týchto vznešených výškach sa hrával s bleskom a naháňal s vetrom. V týchto vznešených výškach sa hrával s bleskom a naháňal s vetrom. A teraz, ďaleko od domova, leží a umiera. Celý svoj život čelil smrti. A teraz, len jediný raz sa pozabudol a letel príliš nízko.
Tým orlom je naša duša. Tu na zemi nie je jej domov. Nikdy nesmie stratiť svoj pohľad na nebesia.
Dívaj sa hore... vlny, čo ti burácajú pri nohách, sám Boh porazí a zdolá, keď sa budeš dívať hore.
Dívaj sa hore... si vyčerpaný a v zápasoch je všetko zmätené, no tvoj Kráľ ti dá nádherné kráľovstvo, keď sa budeš pozerať hore.