Mária a Kristus, dve najväčšie osobnosti ľudských dejín, ktoré vyšli z izraelského národa,

 národa Bohom vyvoleného..

Mária...tá, z ktorej sa narodil Ježiš. Teológia nám prestavuje Máriu ako stvorenie celkom jedinečné,

ako takú, ktorá sa líši od všetkých ostatných stvorení, a to od prvého až do posledného okamihu

 svojho života.

Mária a Ježiš- nerozlučne zviazaní rukou Božou.. stoja v centre storočí. Sú závesmi, okolo ktorých sa

 krúti celá história so všetkými svojimi príbehmi. Kristus je prvý, a hneď za ním- Panna Mária.

Aj ona, ako Kristus, uzrela svetlo sveta v jednej z najmenších a najopovrhovanejších miest

 na zemskom povrchu

. Aj ona, ako Kristus, prežila veľkú časť svojho  pozemského života v skrytosti a tieni.

Aj ona, ako Kristus, stala „terčom protirečenia“, a ním ešte aj je.

 Ale aj ona, ako Kristus, bola vyvedená z tieňa  a vyvýšená ponad celú zem.

 Aj ona, ako Kristus, zaplavila svojím svetlom celú zem, takže niet na nej miesta,

 ktoré by nebolo počulo jej meno.

 Aj ona, ako Kristus, zvíťazila a ešte víťazí nad všetkými silami, ktoré sa sprisahávajú proti nej,

 pritiahla si a ešte stále priťahuje k sebe a k svojmu srdcu „ všetko“,  lebo všetky pokolenia,

vo všetkých storočiach- ako to jasne ona sama predpovedala- nazývajú ju „ blahoslavenou“.

 Pravda, dobro a krásno boli a budú navždy v jej kráľovských službách.

Vo svojom  poslaní  Mária je žiarivý bod, v ktorom sa stretá Boh a človek:

 Boh, ktorému sa stala Matkou,

 človek, ktorému sa stala  Prostredníčkou.

Všetky stvorenia sú počaté vo vine, sú bez milosti Božej.

Mária naproti tomu je nepoškvrnene počatá, je plná milosti a dcéra Božieho milovania,

 ktoré vždy nachádzalo v nej zaľúbenie a chránilo ju pred  vinou.

 Jej telo bývalo vždy poslušným nástrojom duše pri všetkých jej vzostupoch

 a pozdvihnutiach k tomu, čo bolo pekné a dobré, k Bohu.

 Bola celkom vyrovnaná, žiarivá a spokojná, tak vo vnútri ako i navonok.

Spojenie Márie s Bohom, spojenie jej mysle a srdca bolo nielen trvalé,

ale vzrastajúcim utužovaním ešte poháňané  až k Bohu.

 V ňom sa strácala asi tak, ako sa stráca kameň v mori, keď sa do neho ponorí.

 Jej život bol stálou oslavou Boha.

Jadrom  mariánskej úcty je skutočnosť, že otvára cestu k absolútnej dôvere voči Synovi.

Na svadbe v Káne povedala: „ Urobte všetko, čo vám povie“ /Ján 2, 5 /

A Ježiš nám dáva úplne všetko: svoju slávu, moc, telo, krv, svoj život, svojho Ducha

i svoju matku Máriu.