Iba cez utrpenie , v ten deň, Pane, keď prídeš, vtedy Ťa uvidím “tvárou v tvár” a počujem Tvoj hlas…

Mladý muž mal v desiatich rokoch nehodu, pri ktorej oslepol. Napriek slepote skončil univerzitu, vykročil v ústrety životu.

Získal si srdce krásnej dievčiny, nikdy však nevidel jej tvár. Ich srdcia zatúžili po spoločnom živote. Krátko pred svadbou podstúpil dalšie operácie a výsledok mal byť odhalený v den jeho svadby..

Prišiel veľký deň s mnohými hosťami.

Ženícha s očami stále pokrytými obväzmi, viedol do chrámu otec.

Nevesta vošla do chrámu, vedená svojim bielovlasým otcom. bola tak pohnutá, že nemohla ani rozprávať.

 Uvidí muž, ktorého miluje, nakoniec jej tvár-  tvár, ktorú ostatní obdivovali, ale ktorú on poznal len z dotyku svojich citlivých prstov?

Ked sa priblížila k oltáru za zvuku jemných tónov svadobného pochodu, ktoré sa rozliehali po chráme, uvidela nezvyčajnú skupinu. Pred nou stal ženích, jeho otec a lekár, ktorý ho operoval.

Ked bol posledný obväz odstránený, ženích urobil krok vpred, ale chvel sa neistotou.. Lúč ružového svetla z okenného skla nad oltárom dopadol na jeho tvár, ale zdalo sa, že ho nevidí.

Vidí vôbec niečo?  Áno, v tej chvíli získal stratenú istotu a s dôstojnosťou a radosťou, ktorú predtým nebolo vidieť na jeho tvári, vykročil vpred, aby sa stretol so svojou nevestou. Pozreli sa navzájom do očí a on zrazu nevedel odtrhnúť svoj pohľad od jej tváre.

“ Konečne,” povedala nevesta. “ Konečne”,odpovedal ženích.

Sila okamihu,  prítomnosť Boha niesla sa chrámom, keď si obaja povedali svoje “Áno”. 

Spracované a upravené podľa neznámeho autora.