« Назад

Pastiersky list na Veľkú noc 2017

Pastiersky list na Veľkú noc 2017

     Milovaní bratia a sestry!

     V kolobehu nášho pozemského času nám Božia prozreteľnosť dnes dopriava opätovne sláviť Veľkú noc nášho vykúpenia: Kristovu požehnanú smrť a jeho slávne zmŕtvychvstanie. Chcem vás všetkých v tento veľký deň pozdraviť a povzbudiť vo veľkonočnej viere. Túto dnešnú Veľkú noc slávime v znamení dvoch veľkých skutočností, ktoré ovplyvňujú celý priebeh tohto významného roku. Sú to dve jubileá. Prvé je 1700. výročie narodenia nebeského patróna našej Spišskej diecézy, svätého Martina, a pre celý svet je to storočnica zjavení Panny Márie vo Fatime. Nech nás ovplyvnia aj pri tomto našom veľkonočnom zamyslení.

     Hlavným posolstvom Veľkej noci je pravda o tom, že každý pokrstený človek je veľkonočným človekom. Prečo všetkých kresťanov a teda aj seba samých máme považovať za veľkonočných ľudí? Odpoveď nám dáva práve veľkonočná viera. Hovorí najmä o tom, že naše kresťanstvo sa zrodilo, trvá a smeruje k svojmu zavŕšeniu vo veľkonočnom tajomstve Ježiša Krista. Preto sme a máme byť veľkonočnými ľuďmi, lebo sme nositeľmi a uskutočňovateľmi viery v jeho smrť na kríži a v jeho zmŕtvychvstanie. Celý náš život z viery je ponorený do Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a je nimi preniknutý, preto je veľkonočný.

     Naša osobná účasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve začala v krste a pokračuje v celom našom živote. Všetko, čo robíme z pohnútok viery, má veľkonočný rozmer. Naša viera je skrz-naskrz veľkonočná. Svätý Pavol vysvetľuje veľkonočnosť viery v Liste Rimanom: „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. ... Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.“ (Rim 6, 3,11)

     Drahí bratia a sestry! Náš veľkonočný kresťanský život má niekoľko podstatných rozmerov, bez ktorých by nebol veľkonočný. Spôsobujú to hlavné dary Veľkej noci a ich uplatňovanie v každodennom živote. Hoci je ich viac, chcem sa dotknúť týchto troch: eucharistický rozmer života kresťana, kajúcny rozmer a mariánsky rozmer.

   Prvé veľké dobro Veľkej noci pre náš veľkonočný život je Eucharistia. Veď na prvú Veľkú noc – pri Poslednej večeri - zaznelo: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ (Mt 26,26) Život z viery je nemysliteľný bez Eucharistie. Kresťan – veľkonočný človek nič tak nepotrebuje, ako ju sláviť, prijímať a uctievať ustavičnou adoráciou. Každá sv. omša je Veľkou nocou v našom čase.

     Kresťan je povolaný nielen sláviť a prijímať Eucharistiu, ale priam sa stávať „eucharistickým človekom“. Túto myšlienku vyjadruje aj Druhý vatikánsky koncil slovami: „Veď účasť na Kristovom Tele a jeho Krvi spôsobuje, že sa stávame tým, čo prijímame.“ (LG, 26) Znamená to toľko, že sa v určitom zmysle sami stávame „eucharistiou“. V našom praktickom kresťanskom živote to znamená, že sme „eucharistickými ľuďmi“, čiže podobnými Kristovi. To je vtedy, ak sme obetou - to je prvý a základný eucharistický znak; ak sme chlebom - to je symbolické vyjadrenie, že z nás ľudia majú osoh, ak sme pokorní a svoj život žijeme ukrytý v Bohu; a konečne, ak milujeme a sme milosrdní.

     Želajme si a modlime sa, aby podobne ako svätému Martinovi, sa aj nám Eucharistia stala záležitosťou nášho srdca, naším zaľúbením, našou nádejou, naším útočiskom, našou útechou, našou cestou i cieľom, našou zbraňou i silou, našou metódou i stratégiou, naozaj naše všetko.

     Milí bratia a sestry! Druhý rozmer nášho veľkonočného života je ustavičná kajúcnosť, ako ju vidíme zobrazenú aj v životnom príklade nášho nebeského patróna, svätého Martina. Celý jeho život je poznačený kajúcnosťou v podobe zápasu s hriechom a proti Zvodcovi ľudí na zlé. Nazývali ho „Postrachom Démonov“. Jeho životopisec takto vystihol jeho kajúcnosť: „Často tiež plakal pre hriechy tých, ktorí sa zdali byť jeho nepriateľmi a ktorí ho, hoci bol taký pokojný a žil v ústraní, tupili jedovatým jazykom a vreteničími ústami.“

     Všetci sme hriešni a potrebujeme ustavičné pokánie. Kristus ho už na začiatku svojho vystúpenia ustanovil za trvalý program svojich učeníkov: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo, kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15) Pokánie nie je iba príležitostná udalosť v živote veriaceho človeka, ale jeden zo základných rozmerov nášho veľkonočného života. Patrí k jeho podstate. Kresťan žije ustavičným pokáním!

     Ľudia v našej dobe slovo „hriech“ by chceli najradšej úplne vymazať zo svojho slovníka. Žiaľ, hriech je skutočnosťou, ktorá otravuje život jednotlivca i celej ľudskej spoločnosti. Je prítomný vo svete ako „tajomstvo neprávosti“, ktoré sa stále na nás lepí. Musíme sa s ním ustavične boriť a s ním zápasiť. Brániť sa hriechu je jedna z najvážnejších úloh v živote každého kresťana. Pokánie je veľkonočné konanie, lebo ním odumieram s Kristom zlu a hriechu

     Drahí bratia a sestry! Náš veľkonočný kresťanský život má ešte jeden dôležitý rozmer – je to spoločenstvo s Pannou Máriou ako našou duchovnou Matkou. Panna Mária patrí k nášmu kresťanskému štýlu života, lebo je spätá s vierou Cirkvi najmä pre výnimočnú účasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve. Jej príklad a orodovanie nám pomáha hlbšie sa primknúť ku Kristovi a jeho Cirkvi podľa starobylého hesla: „Cez Máriu k Ježišovi“!

     Pannu Máriu oprávnene považujú všetci veriaci v Krista za svoju duchovnú matku. Toto jej duchovné materstvo voči nám je tiež veľkolepým veľkonočným darom Krista. Veď Pán Ježiš nás zveril do jej materinskej lásky, keď zomieral na kríži. „Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ a od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ (Jn 19,26-27) Prijať ju k sebe a žiť s ňou, je permanentné naplňovanie Ježišovho veľkonočného testamentu z kríža.

     Naše detinstvo voči duchovnej matke Márii sa uskutočňuje v rôznych rovinách. Je to v prvom rade utiekanie sa k nej o pomoc a orodovanie. Je to aj putovanie na omilostené miesta jej zjavení a do jej svätýň. Treba však pamätať, že najlepšia úcta voči nej je v napodobňovaní jej čností.

     Návštevy Panny Márie z neba na zemi v podobe privátnych zjavení omilosteným ľuďom vydávajú svedectvo o tom, že je našou starostlivou a milosrdnou Matkou. Tak sa prejavila aj vo Fatime, keď sa zjavila trom deťom Lucii, Ferkovi a Hyacinte. Pozoruhodné na týchto Máriiných návštevách na zemi je to, že kedykoľvek sa prihovárala omilosteným ľuďom, vždy prichádzala s posolstvom pokánia. Práve volanie k pokániu zaznieva osobitne z fatimského zjavenia. Urobme všetko preto, aby jej materinský hlas našiel ozvenu v našich srdciach.

     Milovaní bratia a sestry! Želám a vyprosujem celému Božiemu ľudu našej diecézy plnú účasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve, radostné prežívanie veľkonočného života aj po sviatkoch, zverujem vás pod mocnú ochranu Fatimskej Panny Márie a svätého Martina a udeľujem vám svoje biskupské požehnanie.

+ otec biskup Štefan 

Комментарии