« Назад

Večer s otcom Caffarelom - Jabĺčko a veverička

Večer s otcom Caffarelom - Jabĺčko a veverička

Vďaka kontaktu s Bohom človek nie je ako veverička k jabloni, ale tak naozaj ako jablko, ktoré je s Ním spojené organickým a životodarným putom...

Môj drahý Róbert!

   Napísal si mi: „Od istého času žijem veľmi oddialený od Boha... Taktiež na modlitbe, veľmi často sa s Ním nespájam. Zdá sa mi, že ma od Neho oddeľuje nejaká hlboká priepasť, a tak naozaj by som sa chcel s Ním veľmi stretnúť, odovzdať sa Mu a zjednotiť sa s Ním...”.
Keď som čítal tieto Tvoje slová, pomyslel som si – žeby som sa mýlil? – že si falošne predstavuješ svoj kontakt s Bohom. Keď budeš študovať filozofiu, budem používať filozofické termíny, dnes by som chcel – a je to nevyhnutné - usmerniť Tvoj pohľad na vec týmto príbehom:

 

   „Jablko trpí z dôvodu, že je prirastené k halúzke. Závidí veveričke, ktorá slobodne preskakuje z konára na konár, poskakuje na ceste. Jablko úpenlivo prosí Eola, boha vetrov, aby ju vyslobodil z tohto otroctva. Silný hurikán zhodí jablko zo stromu a  ono sa točí po ceste tak rýchlo ako veverička. Je úplne spokojné, lebo konečne dosiahlo vytúženú slobodu a nezávislosť. Narazilo na kameň, zastalo. Nejaký chlapec ho odkopol a tým aj prinútil k ďalšej prechádzke; jablko však vpadlo do hlbokej preliačiny a zostalo znehybnené. Chytila ho melanchólia... Nemôže už teraz pozerať zhora na svet ako to bolo predtým, keď bolo na strome. Navštívi ho slimák: je okúzlený jeho vôňou a ... začína ho ohrýzať. Jablko vtedy prosí Eola, aby ho tento krát – zavesil naspäť na haluz...”

   Rozumieš, Róbert? Vďaka kontaktu s Bohom človek nie je ako veverička k jabloni, ale tak naozaj ako jablko, ktoré je s Ním spojené organickým a životodarným putom. Je to niečo naozaj prirodzené: Boh, ktorý ma stvoril, udržiava ma pri živote; len vďaka Nemu som a mám život. Keby som sa odvrátil, znovu by som sa vrátil do ničoty. Keby som s Ním skončil – silou, ktorú nemám – sám by som sa zhodil do priepasti ničoty.
   Tak je to aj v duchovnom živote. Som Božím dieťaťom, to znamená, že dostávam od Boha život a v každej chvíli udržiavam z Jeho životom puto. A keďže nemôžem odvrhnúť moje bytie a môj ľudský život, nemôžem sa ani uzavrieť na Božiu lásku, ktorá je stále pripravená dávať mi viac než moje ľudské bytie – nadprirodzený život.
Mohol by som sa uzavrieť na ten dar nadprirodzeného života, ale nemohol by som sa oddialiť od Boha. On je stále v srdci môjho bytia. Medzi Ním a mnou nemôže byť žiaden dištanc. Som s Ním spätý. Nemohol by som urobiť niečo, čo od Neho nezáleží. Nie som veverička, ale jablko prirastené  ku konáru.
Ako veľa sa mení, keď to pochopím. Nepovažujem Boha za niekoho zvonku, tak ako veverička strom. Neznepokojujem sa tým, že neviem ako nájsť Boha cez modlitbu; či mám hľadať vysoko, hlboko alebo niekde inde. Nepýtam sa dokonca ako sa Mu odovzdať, lebo som s Ním spojený ako jablko so stromom.

 

   Poznať túto hlbokú spojitosť a súhlasiť s ňou v pokore a radosti – znamená milovať Boha.

   Odovzdať sa Mu... To znamená sa už modliť...

O. H.Caffarel, z knihy „Boh, ktorý hovorí”, Paríž 1975O. H.Caffarel, z knihy „Boh, ktorý hovorí”, Paríž 1975

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Пока нет комментариев. Будь первым.