« Ves enrere

Krížová cesta za posvätenie rúk.

Krížová cesta za posvätenie rúk.

Pane Ježišu, v tejto chvíli vystierame pred tebou naše ruky. Zdravé ruky- aké je to veľké bohatstvo! Ďakujeme ti za ne. Požehnaj naše ruky, aby boli vždy nástrojom konania dobra.

1.       Pilátove umyté ruky.

Pane, tvoje nevinné ruky sú zviazané. Ruky  štátneho úradníka umýva voda. Pilát vedel, že ľudia hľadia na jeho ruky a chcel, aby v ich očiach boli čisté. Zabudol však, že na jeho ruky hľadí predovšetkým Boh. Zabudol, že tu nie je dôležitý pohľad ľudí, ale či ich za čisté uzná Boh.

Pane, daj , aby sme sa usilovali o čistotu našich rúk pred tebou a nie pred ľuďmi, aby sme sa spoliehali iba na teba a nie  na mienku ľudí.

2.       Zodpovedné ruky.

 Ruky podávajúce kríž a tvoje ruky prijímajúce kríž. Jedny ruky kríž pripravujú, iné prijímajú. Nech naše ruky nikdy nepridávajú  bremená iným, ale vždy dokázali zodpovedne prijímať bremená, ktoré sú pre ne určené.

 Nauč nás, Pane, prijímať kríž bez vzbury, bez šomrania. Nauč nás milovať naše povinnosti, lebo len vtedy budeme schopní niesť za nich plnú zodpovednosť.

3.       Ruky dotýkajúce sa zeme.

 Pane, tvoje ruky držia kríž, sú zviazané putami, ťažko sa môžeš nimi podoprieť. Nohy sú slabé a na pomoc rúk čakajú. Na ceste do neba často nestačia iba nohy, sú chvíle, keď si treba poslúžiť aj rukami.

 Pane, nauč nás podopierať sa rukami na ceste našej spásy.

4.       Ruky Matky.

Koľkokrát ťa pritúlili k sebe, prejavovali lásku v Betleheme, Egypte, Nazarete. Matka- to sú milujúce ruky. Dieťa čaká na ich gesto, na ich pomoc. Na krížovej ceste ťa ruky Matky nemohli dosiahnuť, až vtedy, keď to kati dovolili. Jej ruky ťa potom znova objali.

Pane, ďakujeme ti za dobré ruky našej matky, za lásku, ktorú nám nimi preukázala.

5.       Pomáhajúce ruky.

 Ťarcha kríža spočinula v mocných rukách Šimona. Ruky poznačené tvrdou prácou, no pripravené pomôcť tomu, kto to potrebuje. Človek pomáha Bohu a nevie, že to Boh pomáha jemu. To je najväčšie tajomstvo dobroty.

Pane, nech niet ani jedného dňa, v ktorom by naše ruky nepomohli zodvihnúť kríž niekomu, koho sme stretli na ceste.

6.       Nežné ruky.

Nežné ruky Veroniky. Pripravené pomôcť človeku , aby ho obohatili. Každé gesto lásky obohacuje súčasne toho, ku komu smeruje, ale aj toho, kto ho koná.

 Pane Ježišu, daj, nech každý človek, ktorý sa dostane do našich rúk vyjde z nich krajší a bohatší. Nech mu naše ruky pomáhajú odkrývať jeho skutočnú hodnotu.

7.       Bezduché ruky.

Spadol si, Pane. Ruky vojakov ti pomáhajú vstať. Nerobia to veľkodušne, ale chladno, bezducho- plnia iba rozkaz. Bezduchosť je odovzdanie vlastných rúk so služby zla. Svet čaká len na to, aby mohol využiť naše ruky pre vlastné ciele.

 Bezduché ruky to sú tie, ktoré nevedia, komu slúžia. Pane, zbav nás bezduchosti.

8.       Bezradné ruky.

Zlo je veľké.  Spolucítiace ženy nie sú schopné vytrhnúť obeť z jeho rúk . Nie sú schopné pomôcť. Utierajú si nimi slzy. Slzy súcitu ospravedlňujú bezradnosť rúk.

 Pane, daj, aby sme vždy robili všetko, čo môžeme, bojujúc na strane dobra. A keď sa ocitneme v situácii, v ktorej naše ruky bezradne klesnú, nech na nich padnú slzy bezmocnosti. To bude znakom, že naše srdce trpí, lebo nevládze pomôcť.

9.       Ochabnuté ruky.

Pane, tvoje ochabnuté ruky už naozaj nemajú silu podoprieť slabé nohy. Tie už nevládzu na ceste do domu Otca . Vraciaš sa zo zeme vyhnanstva. Aká ťažká je táto cesta návratu. Ale nie je možné vzdať sa. Keď zlyhajú nohy a zlyhajú ochabnuté ruky, treba čakať, kým príde niekto, kto nám pomôže dotiahnuť to až na prah Otcovho domu.

 Pane, nauč nás vytrvať na ceste evanjelia v hodinách našej nemohúcnosti.

10.   Ruky, ktoré hádžu los.

 Pane, ty už nemáš žiadnu hodnotu. Ani k tebe, ani na teba nemá cenu vztiahnuť ruky. Tvoj odev má väčšiu hodnotu ako ty. Ruky hádžu lós o tvoj odev. Vo večnosti sa budú vojaci červenať od hanby pri spomienke na hodinu, v ktorej si viac cenili tvoj odev ako teba.

Pane Ježišu, daj, aby naše ruky nikdy nehádzali lós o veci tohto sveta, veď môžu objať teba samého. Nech nám nikdy tvoj odev alebo náš odev nezatieňuje teba.

11.   Pribité ruky.

 Pane, tvoje prebité ruky kedysi žehnali, rozdávali chlieb, uzdravovali chorých, kriesili mŕtvych, umývali učeníkom nohy. Vykonali mnoho dobra a to bola ich vina. Takéto dobré ruky  náš svet nevidí rád. Zlo ich musí zničiť. Ostrý klinec-  to je odmena človeka za všetko, čo z týchto rúk prijal. Taká je naša vďačnosť. A ty, Pane, nepreklínaš, ale meníš bolestnú ranu na svojich rukách na prameň nových milostí pre nevďačného človeka.

 Dobrú ruku nemožno zničiť. Hoci krváca, podáva dobro tomu, kto ju zranil.

12.   Ruky Otca.

  Ježišu, si na prahu domu Otca. Cesta sa skončila. Konečne jediné ruky, v ktorých možno byť  bezpečným. Nebo, to je otvorené náručie milujúceho Otca. Pane, putoval si životom vediac nielen to, že Otec je s tebou, ale tiež aj to, že ťa miluje.

Ježišu,  daj, nech každý z nás postupne dozrieva k tomu, aby v poslednej hodine mohol povedať Bohu: „  Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha.“

13.   Ruky priateľov.

 Smrť nezničí priateľstvo. Ono siaha  až za hrob. Ruky priateľov pripravujú pohreb. Boli slabé na to, aby ťa vytrhli z rúk nepriateľov. Ale keď  nepriatelia dovolili, sú pri tebe a vydávajú svedectvo svojou láskou.

 Pane, urob naše ruky bezpečnou oporou pre priateľov a aj nám daj ruky priateľov, keď ich budeme potrebovať.

14.   Ruky zmŕtvychvstalého

. Ranené, ale už nebolia. Nesú stopy zla, ktoré ich chcelo zničiť, ale už žiadne zlo k nim nesiaha. Začali konať dobro v novom svete. Aj naše ruky budú vzkriesené. Budú osožné nám aj Bohu ku konaniu dobra cez celú večnosť.

Dovoľ, Pane, niesť bolesť rúk, ktoré zranilo zlo, ale nedovoľ, aby naše ruky zranili kohokoľvek. Nech naše ruky konajú iba dobro- podobne akoto robili tvoje ruky.

 

 

Autor Edward Staniek.