« Späť

Osem obrazov modlitby

Osem obrazov modlitby

Modlitba

 

Všetko v našom živote závisí od vnútorného priateľstva s Kristom. Modlitba znamená mať vzťah so živou osobou Krista. Musíme sa na tento vzťah otvoriť, pretože modlitba je otvorenie sa na dar, ktorý mi Pán chce dať. Boh je ten, kto má iniciatívu a my na ňu odpovedáme. Kresťanstvo nie je o tom, čo my robíme, ale čo Boh robí pre nás.

Modlitba je najurgentnejším povolaním kresťana dnes. Duch Svätý nás k tomu povolaniu pozýva. Kresťan, ktorý sa dnes nemodlí, neobstojí; je ako mesto bez obranného múru.

Mnohí povedia „Nemám čas“... Čas je síce dôležitý, ale celý náš život má byť modlitbou. Dnes je veľký boj o naše srdce. Aby sme boli verní Bohu, musíme byť verní osobnej modlitbe! To znamená blízkosť s Ježišom, vnútorné priateľstvo s Kristom. Osobná modlitba potom oživuje aj spoločnú modlitbu a naopak. Musíme sa rozhodnúť pre modlitbu, nestačí čakať na to, keď sa nám bude chcieť.

Pokiaľ len budeme hovoriť o prameni vody, aký je čistý, osviežujúci, zdravý, bez dusičnanov a pod., a neprídeme priamo k prameňu vody a nezačneme piť, nebudeme mať z neho žiaden úžitok. Tak je to aj s modlitbou.

Nechcime od seba mystické modlitby, neporovnávajme sa s modlitbou iných. Buďme sami sebou aj pri modlitbe. Boh sa predsa znižuje na našu úroveň, On vie, akej modlitby sme schopní, na akej úrovni sme. Každý má svoje tempo rozvoja aj kvalitu modlitby.

OSEM OBRAZOV MODLITBY

(podľa bl. Márie Celesty Crostarosy)

1.      V lúčoch slnka

Lúče slnka znamenajú božský jas pre tých, ktorí majú otvorené okná duše. Slnko vždy svieti, aj keď je za mrakmi. Musíme otvoriť okná, zdvihnúť žalúzie, aby mohli lúče slnka preniknúť dovnútra. Sú oblasti v živote, kde máme zatiahnuté žalúzie? Len otvor to okno a Boh bude konať v tvojom živote. Tak, ako sa všetko vo vesmíre točí okolo Slnka, tak sa aj všetko v našom živote má točiť okolo Boha, ktorý má byť centrom všetkého, celého nášho života, každej oblasti. A práve modlitba dáva do centra nášho života Ježiša. Všetko iné musí ísť nabok. Modlitba nás otvára. Modlime sa tak, ako vieme, ale dajme ten čas Bohu, dajme to, čo môžeme.

2.      Dýchanie

V modlitbe Boh vdychuje do nás dych lásky. Modlitba je dýchanie našich duší. Máš čas dýchať? Máš čas žiť? Tak musíš mať aj čas modliť sa. Dýchanie je nevyhnutné pre život. Bez modlitby sme nedokysličení a omdlievame. Našou modlitbou oživujeme aj iných – dávame umelé dýchanie. Keď má niekto veľkú fyzickú námahu, je zadychčaný, musí zhlboka dýchať. Tak isto aj ten, kto je v pokušení, v duševnom boji, musí zhlboka dýchať = modliť sa, premodliť to. Cez všetko sa dá premodliť! Áno, treba aj riešiť, komunikovať, ale aj dýchať – modliť sa!

3.      Ratolesť na viniči

Žijem ako ratolesť spojená s viničom. Zostať na viniči je o našom rozhodnutí. Boh nám necháva slobodnú voľbu. Ak sme na viniči, budeme čistení. Bohu prvému záleží na tom, aby sme boli plodní a prinášali ovocie. My sa máme do konca života rozvíjať, rásť. Je len na našom rozhodnutí ostať v Ňom. Je však na nás, či chceme ísť do hĺbky a nechať sa čistiť a orezávať.

4.      Dieťa v lone matky

Sme ako malé dieťatko v lone matky, hovorí Ježiš M. Celeste. Pán Ježiš je aj naša matka, chce, aby sme boli v Ňom ako dieťa v lone matky. Dieťa si berie všetko od matky, žije len z nej. Ovocím modlitby je aj to, že Ho viac poznávame ako Otca a nás samých ako Jeho deti.

5.      Dolina pri úpätí vrchu

Tým vrchom, štítom, ktorý siaha až do neba, je Boh. Dolinami sú ľudia, ktorí Ho milujú. Čím je dolina hlbšia, tým viac vody môže stiecť v potôčikoch do doliny a ostať v nej. Tou vodou sú milosti. Čím sme pokornejší, tým sme hlbšou dolinou a tým viac milostí do nás vtečie. Ak sme plytkou dolinou, nemá sa voda kde usadiť, len nami pretečie alebo stečie mimo nás. Prehlbujem dolinu svojho života? Je to o pokore. Vzorom pokory nám je Mária. Najhlbšou pokorou bolo pre Ježiša Máriino lono. Ona je zázrak pokory, pokladnica a more milostí. Len pokora, uvedomenie si, že Ho potrebujeme, pritiahne do nášho lona Ježiša.

6.      V Ježišovom srdci

Ježiš nás pozýva do svojho srdca. Modlitbou vstupujeme do jeho srdca a tam nachádzame nielen Jeho, ale všetky duše – robí nás milujúcimi. Svätí boli ľuďmi modlitby, preto mali veľkú lásku k druhým. Modlitbou prichádzame stále k prameňu – rastie v nás láska k iným. Naše srdce je scvrknuté, modlitba ho rozpína a láska môže rásť.

7.      Šaty modlitby

Ženy majú radi rôzne šaty, aj mužom sa páči žena, ktorá má rôzne pestré oblečenie. Aj Bohu sa páčia rôzne spôsoby našej modlitby – modlitba chvál, prosieb, cez slzy, spevom... Najkrajšia modlitba je tá, keď sa s úprimným srdcom prihovárame za iných, taká modlitba sa páči Bohu najviac. Všetci svätí boli orodovníci, aj my máme takí byť. Sme kanálom Jeho milosrdenstva, ak sa modlíme za iných.

8.      Oheň v ohni

Ježiš chce, aby sme horeli, nie tleli, nie čmudili. Naším pokrmom nech je plameň a láska. Ak sa otvárame, ak sme ratolesť na viniči, dolinou, ak sme v lone matky, v Ježišovom srdci, stávame sa tým viac ohňom zapáleným Duchom Svätým, ohňom v Ohni, ohňom lásky. Symbol Ducha Svätého je oheň. Ak sa nás dotkne oheň Boží, pretvára nás. Náš život je možno jediným (piatym) Evanjeliom pre tých, ktorí nečítajú Božie Slovo, neveria. Kto je pri Kristovi, je pri Ohni.

Každý si musí nájsť svoj spôsob modlitby, každý má jedinečný vzťah s Bohom. Každá duša je nádherná  a milovaná, hovorí Ježiš. Nemusíme sa vôbec porovnávať s inými. Svätosť, ku ktorej sme povolaní, je tiež jedinečná. Cieľom je získať Ducha Svätého.