« Späť

Večer s otcom Caffarelom - 18.9.2016

Večer s otcom Caffarelom - 18.9.2016

Milovaní priatelia! 

Začíname ďalší rok formácie a súčasne s ním začíname našu mesačnú úvahu nad slovami Otca Henriho Caffarela v rámci cyklu „Večer s O. Caffarelom“.  Počas nasledujúcich mesiacov vám budeme posielať úvahy O. Caffarela na tému: „Kresťanské manželstvo vo svetle manželstva Jozefa a Márie.“ Vrúcne Vás pozývame a povzbudzujeme k čítaniu týchto článkov a k deleniu sa s ich obsahom v rámci svojich manželstiev.

Taktiež Vás pozývame k modlitbe za blahorečenie O. Caffarela - nech je to naším spoločným záujmom a túžbou, aby sa celá Cirkev mohla čo najrýchlejšie tešiť z jeho vyvýšenia na oltári.

Chceme Vám tiež pripomenúť, že najbližšiu nedeľu 18. septembra oslavuje naše Hnutie významné výročia:

-          20. výročie odchodu zakladateľa Hnutia k Pánovi

-          10. výročie začatia jeho procesu blahorečenia - bolo to v Lurdoch počas Medzinárodného stretnutia Equipes Notre Dame.

Nech nám tieto výročia pomáhajú oslavovať Pána za všetky tie dary a tiež s veľkou radosťou a nadšením snažiť sa spoločne postupovať na ceste k svätosti.

Od 18. septembra  a v ďalších mesiacoch bude kňaz Gabriel Pisarek SCJ, duchovný poradca Orodovníkov slúžiť sv. omšu na úmysel nášho Hnutia END a na všetky úmysly, ktoré posielate Orodovníkom.

Srdečne Vás všetkých pozdravujeme!

V láske a modlitbe - Malgorzata a Joachim, 18.9.2016

 

Kresťanské manželstvo vo svetle manželstva Jozefa a Márie

Keď Ježiš začal hlásať svoje učenie, užasnutí Židia kričali: Čo je to? Nové učenie s mocou!“ (Mk 1,27) On sám počas poslednej večere s apoštolmi vyhlásil „Novú zmluvu“( Lk 22,20) a jej Charta je zhrnutá v „novom prikázaní“- prikázaní lásky. (Jn 13,34) Ježišovi učeníci si až po jeho smrti uvedomili, akú nezvyčajnú obnovu uskutočnil ich Majster. Ide o to - ako píše sv. Pavol - aby sme sa stali „novým stvorením“ (Gal 6,15), a aby sme žili „novým životom“ (Rim 6,4) a tak si obliekli Krista, „nového človeka“. Avšak treba pamätať na to, že nejde len o zmenu spôsobu bytia, ale o hlbokú premenu podstaty človeka. Je potrebné znovu sa narodiť, „narodiť sa z vody a z Ducha“ (por. Jn 3,1-8), lebo každý človek aj celý svet sa môže obnoviť iba skrze Krista (por. Tit 3,5). Toto nové narodenie sa uskutočňuje počas krstu.

Či je možné, aby bol z tohto diela obnovy všetkého vylúčený manželský zväzok dvoch pokrstených ľudí? Určite nie, pretože je zväzkom dvoch nových ľudí, ktorí majú nové srdce a žijú novým životom v zjednotení s Kristom. Takže môžeme o manželstve povedať to, čo sv. Pavol hovorí o každom kresťanovi: „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ (2Kor 5,17) Áno, manželstvo sa od časov Krista stalo úplne novou realitou, jednou zo sviatostí novej zmluvy.  

Aký konkrétny vzor ponúka Sväté Písmo kresťanským manželom, ktorí majú žiť v tejto novej skutočnosti?  Kristus je vzorom pre každého kresťana (Rim 8,29), a pre manželstvo? Sv. Pavol odpovedá: „Muži, milujte ženy, lebo aj Kristus miluje Cirkev“. A preto zväzok muža a ženy by mal byť na vzor jednoty Krista s Cirkvou ( por. Ef 5, 21-33). Cirkevní otcovia a teológovia už dvadsať storočí ustavične rozjímajú a komentujú tento úžasný úryvok z listu Efezanom, aby upovedomili veriacich o veľkosti kresťanského manželstva. Avšak treba uznať, že hĺbka tohto učenia spôsobuje, že je málo prístupné pre väčšinu kresťanských manželov.

Mali by byť teda poklady kresťanského manželstva rezervované len pre nejakú intelektuálnu elitu? Nejestvuje nič vo väčšom protiklade s duchom toho, ktorý kedysi povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“ ( Lk 10,21)

Nie! Netreba byť predsa intelektuálom, aby sme objavili tieto poklady. Vzor pre kresťanských manželov je predstavený už na prvých stránkach Evanjelia: je ním manželstvo Jozefa a Márie, ktoré Kristus ako prvé vykúpil a posvätil. Stačí sa naň pozrieť jednoduchým srdcom a uvidíme bohatstvo kresťanského manželstva. Niekto mi možno bude vytýkať, že sa odkláňam od tradície, o ktorej som pred chvíľou hovoril, že to ona videla vzor kresťanského manželstva v zjednotení Krista s Cirkvou. Ale zväzok Jozefa a Márie nezahmlieva zjednotenie Krista s Cirkvou, ale ako v najčistejšom zrkadle ukazuje jeho odlesk. Dalo by sa povedať, že on je „vzor-smerovka“, ktorý usmerňuje k jedinému Vzoru.

Je potrebné priznať, že súčasní ľudia nie sú presvedčení o tomto vzore; myslia si, že nemá súvis s ich manželstvom, jednoducho, že je nemožné nasledovať ho.  Niektorí priam ukazujú podráždenie, a to, čo je vznešené, v nich vyvoláva znechutenie. „Nech nám ukážu ľudí takých ako my, ktorí bojujú s ťažkosťami a pokušeniami a skúšajú ich akosi prekonať!“ Ale okrem týchto ľudí, ktorí potriasajú hlavou nad tým, čo je „príliš krásne“, sú ešte mnohí, ktorí hoci sú tiež biednymi hriešnikmi, hľadiac na Jozefa a Máriu sa cítia byť čistejšími. Vedia, že Boh nedáva taký vzor, ku ktorému by súčasne nedal prostriedky, aby sa k nemu mohli priblížiť: týmto prostriedkom je Sviatosť manželstva.

Na čo by sme mali špeciálne upriamiť našu pozornosť v manželstve Jozefa a Márie? Alebo, čo je v ňom spoločné s inými rodinami? Či snáď láska k Bohu, život modlitby, vzájomná neha, vernosť, oddanosť dieťaťu, otvorenosť na nešťastných ľudí...? Určite, netreba sa vyhýbať takýmto úvahám. Ale ak sa zamyslíme hlbšie, zistíme, že hoci sa to zdá ako paradox- ale najväčšie svetlo pre kresťanské rodiny je vlastne to, čo robí výnimočným manželstvo Jozefa a Márie: teda predovšetkým panenstvo, ktoré si obaja zvolili, ďalej fakt, že ich dieťa bolo Božím Synom, a napokon Ježišova prítomnosť v ich dome, ktorý bol taký podobný s ostatnými deťmi a súčasne taký iný vďaka tajomstvu života, ktoré nosil vo svojom vnútri. Pozrime sa postupne na kresťanské manželstvo vo svetle týchto troch prvkov v manželstve Jozefa a Márie. (pokračovanie na  ďalší mesiac)        

O. Henri Caffarel